Dátum:
29.09.2019
(24.9.1936 – 23.9.2019),
osobnosťou slovenskej kultúry, scénografom, pedagógom, etnografom, dramaturgom, scenáristom a režisérom, pútnikom kultúrou a históriou slovenského národa, ktorý určujúco inicioval, inšpiroval a ovplyvnil tvorbu folklórnych súborov, folklórnych skupín, ideu a dramaturgiu desiatok programov, projektov a festivalov a ich scén, tvorbu množstva filmových a televíznych diel a mysle množstva ľudí.
So smútkom a piesňou Samka Dudíka sme sa lúčili v historickej budove SND v Bratislave za celý podbradliansky kraj s priateľom najbližším, priaznivcom a tútorom mnohých kultúrnych aktivít málotriednej školy, kopaničiarskej muziky, združenia Rosenka i divadelného Babského spolku v Košariskách i Folklórneho súboru Brezová.
Nešetril dobrotou, láskou a úctou k prostému človeku, piesni, kultúre, horám, pracovitosťou do úmoru, vždy s pohotovým nápadom a riešením ako a čo poctivo zmajstrovať, vyriešiť… a rozdať k úžitku iným. Ak šlo o pravdu – i nekompromisnosťou, jasným postojom k nevedomosti, povrchnosti, k zľahčovaniu a lajdáctvu. Vždy na rovinu. Na rozdiel od mnohých, tvrdosť a priamosť v slove pečatil príkladom, stovkami jedinečných kultúrnych skutkov, živými netradičnými podujatiami, scénickými i architektonickými výtvarnými dielami, ktorých pôsobenie na spoločnosť si azda ani dnes ešte nevieme dostatočne uvedomiť. Vedel, že tradičnú ľudovú kultúru na vidieku, jej zdroj a ďalší život nezachránia inštitúcie ani importovaná kultúra. Do posledku v pravidelných impulzoch oživoval a učil oživovať prostredníctvom desiatok svojich priateľov a žiakov záujem po najodľahlejších kútoch Slovenska. Nabodol, nainfikoval…, a ono to zasa zopár rôčkov šlo.
Vďaka, ujo Vilo… Ťažko si budeme zvykať, že sa už neobjavíte ovešaný taškami, vytvarníckymi doskami, či tubusom s najnovšími nápadmi na zastávke autobusu „U Plačkov“, že z Vášho telefónneho čísla sa už neozve Váš hlas, povzbudenie, rada, podnet, inšpirácia… Rozdali ste toľko, koľko len šlo.
V našich mysliach zostanete ako tá malá bránka na škole v Košariskách, čo ste onoho času letmo naskicovali na kus papiera.
Veríme, že ju budeme ešte často otvárať.
