DREVENÉ DETSKÉ IHRISKO (1999)
Realizácia projektu za pomoci grantu Nadácie Ekopolis „Pekná obec“ a sponzorov
Dávnejšie sme sa zapodievali myšlienkou postaviť stavbu z dreva, ktorá by slúžila k rozvoju obratnosti a kondície detí, k hravým a tvorivým činnostiam, ktorú by bolo možné využiť ako javisko malého amfiteátra. Tým viac, že v obci chýbalo podobné zariadenie. Pri hľadaní zdrojov financovania sme sa po prvýkrát stretli s rozvojovými programami až v roku 1999. Dovtedy sme všetky aktivity školy pokrývali zo sponzorských darov a z prostriedkov rodičovského združenia.
Jednou z možností získania finančných prostriedkov pre malé obce a nezávislé občianske združenia je napríklad program TVOJA ZEM administrovaný konzorciom NADÁCIE EKOPOLIS a ETP Slovensko. Cieľom programu je zvýšiť účasť občanov na činnosti mimovládnych organizácií a správe vecí verejných. Je upriamený na tých, ktorí majú záujem aktívne sa podieľať na budovaní pluralistickej a tolerantnej spoločnosti a štátu, v ktorom je občan rovnocenným partnerom úradov a štátnej moci. Podporuje teda aktivity, ktoré podnecujú občanov, aby sa aktívne zapájali do rozhodovania o veciach verejného záujmu. Program podporuje napr. mimovládne neziskové organizácie i obce v oblasti: Vidiecky rozvoj – občania v obci.
Projektom sme sa snažili pomôcť predovšetkým deťom, žiakom, ktorí trávia čas v popoludňajších hodinách v školskom klube. Žiaci našej školy majú v letných mesiacoch možnosť využívať na hodinách telesnej výchovy okolitú prírodu, v ktorej sme si sami vybudovali bežecký a cyklokrosový chodník, v čase nepohody skromnú „telocvičňu“ – triedu zariadenú najnutnejším vybavením. Detské ihrisko – „letná“ telocvičňa zložená z rebrín, preliezok, prekážok, lán spomínané možnosti značne rozširuje. (Donedávna sme podobné vybavenia mohli nájsť v dedinských školách. Ich modely boli publikované i v metodických príručkach.)
Projekt uspel a Nadácia Ekopolis podporila morálne i finančne realizáciu drevenného ihriska. Prípravné práce – t.j. rozkreslenie hrubého zámeru do výkresov sa teda dialo až po udelení grantu. Rozpis potrebného materiálu a prác ukázal, že bez pomoci a vstupu sponzorských firiem je stavba v uvedenom rozsahu nerealizovateľná (cena podobných ihrísk zhotovených na kľúč sa pohybuje okolo 155.000 Sk). Ostatne s pomocou iných subjektov sa počítalo už v samotnom projekte. Všetky oslovené firmy (najväčším podielom prispela firma FISO s r.o. Košariská i jednotlivci reagovali kladne, čo pokladáme za výsledok niekoľkoročného dobrého verejného i osobného kontaktu. V neposlednom rade určite zohrali svoju úlohu aj čulé aktivity školy na spoločenskom a kultúrnom dianí v dedine a okolí.
Stavba prebehla v priebehu hlavných prázdnin a jesene roku 1999. Počas prác – cez víkendy a popoludnia sa v práci vystriedali spolu s pedagógmi rodičia všetkých detí, prišli pomôcť i mnohí priatelia. Realizáciu projektu sme zachytili postupne fotografickým prístrojom. Na objekt sme umiestnili tabuľku s logom Nadácie Ekopolis a stručnú informáciou o investoroch a realizácii. Sponzorom sme zaslali poďakovania s fotografiami. Drevená stavba spolu s existujúcim pieskoviskom vhodne doplnila prostredie architektonicky zaujímavej budovy školy. Nevylučuje uplatnenie fantázie, ďalších zmien, dobudovanie doplnkov a prístavieb.
Ako prijalo projekt najbližšie okolie?
Obyvatelia, ktorým nie je ľahostajný osud kopaničiarskej dedinky si uvedomujú, že prípadnou a pri dnešnom stave školstva, možnou stratou jedinej vzdelávacej inštitúcie by začala kultúra, spoločenský život i samotná identita obce chradnúť. Tí prijímali a prijímajú podobné aktivity jednoznačne so záujmom. Pristavia sa, povypytujú, neraz aj pomôžu. Iní s kopaničiarskym humorom dodajú: „Násobilku ich treba učit a nyje rebríky stavat!“ Tí, ktorým je všetko jedno, tí dedinou nikdy nehýbali, a hýbať nebudú. Skutočnosť, že školstvu v ťažkých chvíľach pribudlo zariadenie, ktoré spríjemní deťom pobyt na čerstvom vzduchu, je potešiteľná. Druhý fakt – že sa v dnešnom uponáhľanom svete vytvoril priestor na množstvo spoločných vzájomných stretnutí, kontaktov medzi jednotlivými rodičmi i učiteľmi, ktoré často niesli nielen pracovnú, ale aj spoločenskú atmosféru, pokladáme za rovnako dôležitý.