POČÍTAČOVÁ UČEBŇA (2000)
Už rok po znovuotvorení školy sme zakúpili a v školskom klube i na vyučovaní postupne začali využívať dovtedy nám „neznámu“ výpočtovú techniku éry „didaktikov“.Neprešlo veľa času a v triede sa objavilo prvé PC. Onedlho nám spoločnosť Topsoft s.r.o. Bratislava sponzorsky dodala staršie počitače rady PC-386 a 486. Deti sa učili kresliť v Paintbrush, osvojovali si základy Wordu a Excelu, cestovali po mape Európy, riešili slovné úlohy a zlomky v Comeniu-Logu, nechýbalo zopár logických „windows“ hier. Po počiatočnom ohúrení technikou sme vylúčili akčné hry, pretože negatívny vplyv na žiakov sa ihneď prejavil. Mnohí z nich už vtedy získali vlastné počítače (väčšinou výkonnejšie ako školské). Na schôdzach rodičovského združenia sme sa s rodičmi delili o nové skúsenosti. Diskutovali sme o vhodnosti programov, o vplyvoch techniky na život školy i rodiny. Mrzelo nás, že väčšinu programov sme získali nelegálne, že technika bola zastaralá a nevýkonná, bez CD-ROM a zvukovej karty s miniatúrnym HDD, že sme si nemohli dovoliť kúpiť progresívny výučbový softvér, ktorý by nám uľahčil prácu a oživil vyučovanie alebo zamestnanie v školskom klube. Že v škole chýbali vlastivedné, hudobné, prírodovedné CD a CD angličtiny. Že nikoho nenapadlo robiť to, čím sa mohlo naše školstvo (odhliadnuť od ideologických prílepkov a vzhľadom k vtedajšej dostupnej technike) donedávna chváliť. Sen o Internete bol naozaj len snom. Snom o vzájomnej výmene skúseností, o prezentácii, komunikácii, o získavaní nových výukových programov, námetov v oblasti metodiky vyučovania i kultúrneho života.
Byť učiteľom na dedine znamená nielen sprístupňovať poznanie, ale aj organizovať kultúrny život dediny, zaznamenávať a vnikať do histórie jedinečného spoločenstva. Niekoľko rokov budujeme archív súčasných i starších zvukových a fotografických materiálov. Často je potrebné dostať sa k informáciam do špeciálnych pracovísk, do knižníc, múzeí a pod. Internet je jedinečnou cestou, ktorá ušetrí veľa času i financií. Pri spoluorganizovaní viacerých kultúrno-spoločenských podujatí, zabezpečovaní rôznych programov, vystúpení detskej ľudovej hudby a pod. sa naše spojenie s ostatnými organizátormi obmedzilo z časových dôvodov na telefón prísne strážený rozpočtom zariadenia. Tieto aktivity na rozdiel od mnohých nepružných kultúrnych inštitúcií podporovaných štátom vykonávame už dlhé roky nezištne, ba často ich „dotujeme“ aj z vlastných. Nezaslúžili by sme si vari pohotovejšie spojenie? Často na rýchlejšie doručenie informácií alebo tlačených materiálov slúžili vodiči SAD! Dnes na začiatku 21.storočia, keď jestvuje e-mail! Aj to boli momenty, ktoré nás primäli vypracovať vlastnú predstavu o využití multimediálnej techniky na málotriednej škole.
Na základe úspešného projektu a doterajších výsledkov práce bola škola zaradená v roku 2000 do poradovníka 150-tich škôl podporovaných v druhej etape projektu Infovek a vybavená kvalitnou technikou i softvérom. Žiakov i pedagógov čaká veľa štúdia i samovzdelávania, objavov i prekvapení. Metodika i špecifiká práce s najmenšou vekovou skupinou žiakov nie sú práve najrozpracovanejšie. Vydať sa neprešliapanými cestičkami a zároveň dozerať, aby jazýček váh sveta prirodzeného (ľudského) nikdy neskĺzol na stranu virtuálneho, bude tou najchúlostivejšou úlohou na úseku zavádzania nových vzdelávacích technológii v škole.