(1880 – 1919)
“Áno, musíme žiť jeden pre druhého, lebo šťastie jednotlivca mohutnie takou mierou, akou sa ono množí okolo neho.”
“Pre ľudí pevného predsavzatia a vytrvalosti niet nemožností.”
“Energia moja vzrastá tým postupom, akým sa vyskytujú prekážky. Ja sa prebijem, lebo sa prebiť chcem.”
1880 – M.R.Štefánika sa narodil v rodine evanjelického kňaza Pavla Štefánika a Albertíny, rodenej Jurenkovej na fare v Košariskách ako šiesty z dvanástich detí.
1886 – Nastupuje do prvého ročníka cirkevnej evanjelickej školy v Košariskách k učiteľovi Martinovi Kostolnému.
1890 – Učí sa v evanjelickom lýceu v Bratislave.
1898 – Maturuje na lýceu v Szarvasi. Pokračuje na Českom vysokém učení technickém, odbor stavebné inžinierstvo. Zapája sa do činnosti slovenského spolku vysokoškolákov Detvan.
1900 – Prestupuje na filozofickú fakultu Karlo-Ferdinandovej univerzity v Prahe, odbor matematika a astronómia.
1902 – Absolvuje študijný pobyt na filozofickej fakulte a technike v Zurichu.
1904 – Promuje ako doktorant filozofie Karlovej univerzity v Prahe.
1905 – Pracuje na Meudonskej hvezdárni u vedca J.Jansena. V rámci vedeckých pozorovaní vystupuje na Mont Blanc. Celkove zdolá vrchol šesť ráz. V Oxforde je zvolený za člena Únie pre pozorovanie a výskum Slnka.
1906 – Vedecká cesta do Turkestanu.
1907 – Počas návratu z Ruska navštevuje L.N.Tolstého v Jasnej Poľane.
1909 – Meterologické pozorovania v Alžírsku a cesta do Tunisu.
1910 – Pozoruje Halleyovu kométu na Tahiti v Polynézii.
1912 – Diplomaticko-spravodajské služby a pozorovanie Slnka v Brazílii. Udelenie francúzskeho občianstva.
1913 – Na otcovom pohrebe poslednýkrát navštívi Košariská i Slovensko. Podniká vedecké a diplomatické cesty na Tahiti, do USA, Panamy, Ekvádoru a súostrovie Galapágy.
1914 – Preberá Rytiersky rad Čestnej légie. V Maroku ho zastihne správa o vypuknutí svetovej vojny.
1915 – Nastupuje do francúzskej armády ako pilot a zriaďuje meteorologickú službu v leteckom vojsku. Lieta na srbskom fronte a začína organizovať československý zahraničný odboj.
1916 – Spolu s T.G.Masarykom a E. Benešom zakladá Česko-slovenskú národnú radu v Paríži. Rokuje v Rusku, organizuje nábor dobrovoľníkov – krajanov v Rumunsku.
1917 – Absolvuje diplomatickú cestu do Ruska, snaží sa o vytvorenie armády s krajanov v USA. Francúzsky prezident H.Poincaré schvaľuje dekrét o vytvorení česko-slovenskej armády vo Francúzsku.
1918 – Usiluje sa o zriadenie légii z českých a slovenských zajatcov, bývalých rakúsko-uhorských vojakov v Taliansku. Zoznamuje sa s budúcou snúbenicou markízou Giuliane Benzoni. S generálom Janinom cestuje do USA, Japonska a na ruskú Sibír, kde sa ešte stále nachádzajú početné česko-slovenské vojská. Dosahuje hodnosť generála je menovaný za ministra vojny novej Československej republiky.
1919 – Zúčastňuje sa politicko-vojenských rokovaní v Paríži a Ríme. 4. mája odlieta z Talianska do oslobodenej vlasti a tragicky hynie spolu s tromi talianskymi letcami na slovenskej zemi v Ivánke pri Dunaji. Pochovali ho na vrchole Bradla, neďaleko rodiska, za smútku celého národa.
