V nasledujúcich desaťročiach došlo k výraznému rozšíreniu a zdokonaleniu siete úzkokoľajnej trate. V čase prvej svetovej vojny na stavbe pracovali Taliani, Chorváti, Poliaci i ruskí zajatci. Tunajší ľudia ich nazývali "barábli" (barábel = tunelár). Z továrne pod Majdánom stavali v roku 1917 talianski vojnoví zajatci pokračovanie cez Dolnú Parinu na Poraj. Kvôli vojne bola trať dokončená v rokoch 1919 až 1920 na pokyn riaditeľa ing. R. Strohbacha:

11. Fabrika - Dolná Parina - Mesačná - Kolovrátok

Z Dobrej Vody sa sieť tratí postupne rozširovala do okolitých hôr:

12. Dobrá Voda - Škálová (mlyn, píla)

13. Dobrá Voda - Lukačkov jarček (Sládkov kút, Záblava)

14. Dobrá Voda - Lalkova skala (pod zrúcaninou hradu) - Široká - Kút

s odbočkou:

15. Čierťaž - Slopy - Cínovec

Z Trstína zriadili úzkokoľajnú trať ku kameňolomu v Biksádskom priesmyku:

16. Malá stanica Smolenice - Vápenka Buková

Cez druhú svetovú vojnu sa dostal chemický závod pod Majdánom do nemeckých rúk. Majitelia predĺžili trate na Huty a Kolovrátok.