


DOPRAVNÉ PROSTRIEDKY VYBAVENIE TRATE
Štefan Jastrabík uvádza, že na železnici
jazdilo 6 parných a 5 dieselových lokomotív, 2 osobné
motorové vozne, 2 dreziny a 140 nákladných vagónov.
Lokomotívy sa stali kráľovnami na dráhe. Od majiteľov dostali
pôvabné mená: Golian (niekedy Goliath), Ludko, Paulína, Lucia,
Mena, Republika. "Paulínu" pomenovali po urodzenej Paulíne Palffyovej.
Podľa Jiřího Juneka zo šiestich parných lokomotív sú dve štvornápravové
od firmy Orestein & Koppel kúpené na Morave (Goliath a Ludko) a zvyšné
štyri trojnápravové, pričom "Republika" je od firmy Krauss Linz a ďalšie
tri sú z Mad'arska (Pavlína, Lucia a Mena). V novších prameňoch autor
upresňuje: jedna štvornápravová Linke Hoffman (Goliath) 1769/1919,
trojnápravové Breitfeld & Danek (Republika) 166/1919, Krauss Mníchov
(Paulína) 4581/1901, Krauss Mníchov (Mena) 4582/1901, Krauss Mníchov
(Lucia) 4359/1900, štvornápravová (Ludko).
Typ RIVb tzv. "Brigade-Lok" sa vyrábal uz počas prvej svetovej vojny
v lokomotívkach Henschel & Sohn v Kasseli a Krauss-Maffei. Podľa
usporiadania výstroja na kotli by stroj mal byt' výrobkom firmy
Krauss-Maffei z roku 1918. V Smoleniciach teda mohla jazdit' až po
prvej svetovej vojne. "Republika" sa ako jediná zachovala dodnes a
nachádzala sa v Štiavničke pri Hronci ako zachránený exponát. Jedná
sa o typ RIIIc, ktorý sa vyrábal pre poľné vojenské železnice rakúsko
– uhorského vojska. Ide o stroj firmy Breitfeld & Danek 166/1919 R
IIIc322 Cm2t a na dráhe jazdila s číslom 6. Posledné správy z diskusného
fóra na www.vlaky.net hovoria, že bola zapožičaná do ČR na kolínsku repnú
dráhu na dlhší čas za opravu a sprevádzkyschopnenie.Všetky lokomotívy boli
vybavené baňatým komínom s funkciou lapača iskier. Po druhej svetovej vojne
namontovali namiesto veľkých petrolejových lampášov na lokomotívy
elektrické osvetlenie. Štefan Jastrabík spomína dve dreziny Škoda a
Laurin & Klement. Marko Engler píše, že z piatich dieselových
lokomotív bola jedna Deutz. Z iných zdrojov sa dozvedáme, že
z dvoch motorových vozov bol minimálne jeden od firmy Wohanka.
Na náročných úsekoch medzi Malou stanicou a Dobrou Vodou premávali
vlaky posilnené postrkmi (ešte jednou lokomotívou). Silnejšie
lokomotívy utiahli 10 vozňov so záťažou okolo 20 ton. Menšie
lokomotívy len 6 vozňov. Medzi Majdánom a Malou stanicou ťahali
vagóny s dĺžkou až 30 m. Cesta trvala 40 minút. Na dráhe sa jazdilo
od pondelka do soboty, v nedeľu len výnimočne. Gróf Pállfy používal
zvláštny osobný vozeň a drezinu, ktorou sa vozil na poľovačku do
dobrovodských hôr. Dopravu riadili pomocou telefónu. Spojenie fungovalo
medzi chemickou továrňou, Malou stanicou a Dobrou Vodou.