DOPRAVNÉ PROSTRIEDKY VYBAVENIE TRATE
Štefan Jastrabík uvádza, že na železnici jazdilo 6 parných a 5 dieselových lokomotív, 2 osobné motorové vozne, 2 dreziny a 140 nákladných vagónov. Lokomotívy sa stali kráľovnami na dráhe. Od majiteľov dostali pôvabné mená: Golian (niekedy Goliath), Ludko, Paulína, Lucia, Mena, Republika. "Paulínu" pomenovali po urodzenej Paulíne Palffyovej. Podľa Jiřího Juneka zo šiestich parných lokomotív sú dve štvornápravové od firmy Orestein & Koppel kúpené na Morave (Goliath a Ludko) a zvyšné štyri trojnápravové, pričom "Republika" je od firmy Krauss Linz a ďalšie tri sú z Mad'arska (Pavlína, Lucia a Mena). V novších prameňoch autor upresňuje: jedna štvornápravová Linke Hoffman (Goliath) 1769/1919, trojnápravové Breitfeld & Danek (Republika) 166/1919, Krauss Mníchov (Paulína) 4581/1901, Krauss Mníchov (Mena) 4582/1901, Krauss Mníchov (Lucia) 4359/1900, štvornápravová (Ludko). Typ RIVb tzv. "Brigade-Lok" sa vyrábal uz počas prvej svetovej vojny v lokomotívkach Henschel & Sohn v Kasseli a Krauss-Maffei. Podľa usporiadania výstroja na kotli by stroj mal byt' výrobkom firmy Krauss-Maffei z roku 1918. V Smoleniciach teda mohla jazdit' až po prvej svetovej vojne. "Republika" sa ako jediná zachovala dodnes a nachádzala sa v Štiavničke pri Hronci ako zachránený exponát. Jedná sa o typ RIIIc, ktorý sa vyrábal pre poľné vojenské železnice rakúsko – uhorského vojska. Ide o stroj firmy Breitfeld & Danek 166/1919 R IIIc322 Cm2t a na dráhe jazdila s číslom 6. Posledné správy z diskusného fóra na www.vlaky.net hovoria, že bola zapožičaná do ČR na kolínsku repnú dráhu na dlhší čas za opravu a sprevádzkyschopnenie.Všetky lokomotívy boli vybavené baňatým komínom s funkciou lapača iskier. Po druhej svetovej vojne namontovali namiesto veľkých petrolejových lampášov na lokomotívy elektrické osvetlenie. Štefan Jastrabík spomína dve dreziny Škoda a Laurin & Klement. Marko Engler píše, že z piatich dieselových lokomotív bola jedna Deutz. Z iných zdrojov sa dozvedáme, že z dvoch motorových vozov bol minimálne jeden od firmy Wohanka. Na náročných úsekoch medzi Malou stanicou a Dobrou Vodou premávali vlaky posilnené postrkmi (ešte jednou lokomotívou). Silnejšie lokomotívy utiahli 10 vozňov so záťažou okolo 20 ton. Menšie lokomotívy len 6 vozňov. Medzi Majdánom a Malou stanicou ťahali vagóny s dĺžkou až 30 m. Cesta trvala 40 minút. Na dráhe sa jazdilo od pondelka do soboty, v nedeľu len výnimočne. Gróf Pállfy používal zvláštny osobný vozeň a drezinu, ktorou sa vozil na poľovačku do dobrovodských hôr. Dopravu riadili pomocou telefónu. Spojenie fungovalo medzi chemickou továrňou, Malou stanicou a Dobrou Vodou.